Shih tzu je jedno z najstarších plemien psov. Bolo vytvorené v Číne, kde sa chovalo niekoľko stoviek rokov. Jeho prvotný pôvod je však v Tibete. Tam sa malé chlpaté psy chovali v kláštoroch a do Číny sa dostali ako dary od tibetských mníchov pre čínsku cisársku rodinu.
V Tibete boli psy posvätné zvieratá a miestni obyvatelia verili, že do nich vchádzajú duše umierajúcich mníchov. Preto sa vždy nachádzali v kláštoroch, ale aj miestnych domoch, ako čestní a vzácni spoločníci. Nik si ich nemohol kúpiť, získať ich bolo možné len ako dar. Práve preto sa týmto tibetských kláštorným psom hovorilo aj darcovia šťastia.
Veľký vplyv na vznik malého levieho psa, ako boli miestne psy nazývané, má budhizmus a konkrétne mýtické zviera – lev. V lamaistickom budhizme je známa povera o tom, že Budha Mandžuri precestoval štyri kontinenty len v spoločnosti svojho malého tibetského psa. Ten sa v prípade nebezpečenstva dokázal premeniť na leva, aby ochránil svojho pána. Pre budhistických lámov je lev spirituálne zviera. Veria, že žije hlboko v horách, dokáže sa zjaviť a zmiznúť z vlastnej vôle, či dokonca dokáže meniť veľkosť. Tibeťania preto videli v malých chlpatých psoch malých levov. Nazývali ich apso, čo v preklade znamená malý pes. Išlo o predkov plemien lhasa apso a shih tzu. Lámovia ich chovali tak, aby čo najviac pripomínali leva a najlepší potomkovia boli často darovaní na čínsky cisársky dvor. Išlo o prejav najvyššej úcty a dar veľkej hodnoty. V roku 1644 obsadila čínsky cisársky dvor obsadila rodina Manchuov, ktorí prijali budhizmus za svoje náboženstvo. Dalai láma bol preto častým návštevníkom cisárskeho dvora. Vždy so sebou priniesol aj tibetské psy. Posledný takýto dar dostala Cisárska vdova Tzu Hsi od Dalai Lamu v roku 1908 len pár mesiacov pred jej smrťou.
Čínska cisárska rodina mala psy vždy v blízkosti. Išlo o symbol najvyššej triedy. Hovorí sa, že tibetské levie psy mali úlohu oznamovať vstup členov cisárskej rodiny do miestnosti. Išlo o signál pre poddaných a sluhov, aby odvrátili tváre.
V 16. storočí ich chov podporovala práve Cisárska vdova Tzu Hsi. Chovom psov poverila eunuchov. Ich úlohou bolo odchovať psa najlepších vlastností. Aby sme si vedeli predstaviť rozsah tejto úlohy, musíme si uvedomiť, že v cisárskom paláci žilo niekedy aj tisíc eunuchov. Množstvá odchovaných psov preto boli obrovské. V tom čase obchodníci dovážali cisárskej rodine aj rôzne druhy malých psov najmä z Turecka, Perzie či Ruska. Tieto stáli za vytvorením troch rozličných plemien, ktoré sa na cisárskom dvore chovali. Išlo o malé hladkosrsté psy – predchodcovia dnešných mopsov, a dlhosrsté psy – predchodcovia dnešných Shih tzu a Pekinských palácových psov. Niektoré dobové maľby dokonca jasne ukazujú tieto tri rozdielne plemená.
Vznik plemena v Číne je samozrejme opradený mnohými legendami. Už najstaršie archívne záznamy z roku 500 p.n.l. spomínajú obľubu čínskej cisárskej rodiny v psoch s krátkymi nosmi. Aby ich dosiahli, mali šteniatkam lámať nosy paličkami. V Britskom múzeu sa však nachádza lebka psa z tohto obdobia a jasne dokazuje, že pes na svojom krátkom nose nemá žiadne zlomeniny. Ide teda len o fámu.
Cisárska vdova Tzu Hsi, však mala jasnú predstavu o kráse svojich zvierat. Keďže pri dlhosrstých levích psoch išlo najmä o huňatú hrivu, veľký dôraz sa kládol na farbu a stavbu tela. Číňania si vážili všetky farby psov, no každej dávali špeciálny význam. Zvlášť si cenili biele fľaky, ktorých význam si zaznamenávali do podrobných popisov.
„Medzi obočím žiari biela guľa ako striebro alebo sneh“, tento opis hovorí o bielej srsti na hlave (dnešný top-knot).
„Čeľuste široké ako má lev“ – tibetský lev je vždy zobrazovaný so širokými čeľusťami.
„Koža má nádych zlata“ – krémové a zlaté shih tzu boli veľmi cenné a drahé.
Fľak na chrbte bieleho psa bol tiež veľmi cenným znakom, pretože mal pripomínať Budhu sediaceho na chrbte levieho psa. Najmenej obľúbené boli čisto biele psy, pretože biela je pre miestnych farbou smútku.
Podľa historických zdrojov sa plemená psov na čínskom cisárskom dvore nikdy nekrížili medzi sebou. Uznávanou autoritou na plemeno v Číne bola začiatkom 20. storočia kontesa d´Ajour. Tá napísala štandard pre plemeno vo Francúzsku v roku 1954. Predtým žila v Číne, kde pátrala po vzniku plemena. V jednom z jej skorých zápiskov napísala: „čo sa týka klebiet o tom, že Tibetský Shih Tzu je krížencom Pekinského palácového psa, musím povedať, že ide o čistý nezmysel. Ide o samostatné plemeno, ktoré vzniklo v Tibete a darom sa dostalo na cisársky dvor, kde sa chovalo ďalších 300 rokov“.
Po smrti Cisárskej vdovy Tzu Hsi v roku 1908 nastúpil na čelo čínskeho paláca Cisár Pu-Yi. Nemal záujem o cisárske psy a všetky zvieratá museli palác opustiť. Aby ich zachránili, eunusi ich rozdali do významných čínskych rodín, alebo zahraničným hodnostárom. Chov psov sa preto presunul mimo cisársky dvor.
Levie psy však boli v Číne vždy vzácnosťou a miestni si dávali veľký pozor na to, aby sa z krajiny nedostali von. Legenda hovorí, že predaným psom dávali pred cestou jesť rozdrvené sklo, aby zomreli počas cesty a nemohli sa chovať za hranicami. Niekoľko jedincov však aj tak prežilo a dostalo sa na západ počas výjazdov a ciest významných veľvyslancov či počas rôznych objaviteľských misií. Išlo však o ojedinelé prípady.
O popularizáciu a vznik plemena ako ho poznáme dnes sa zaslúžilo najmä Anglicko. Dodnes je držiteľom a správcom štandardu Shih tzu.
Začiatkom 20. storočia bolo do Anglicka privezených niekoľko jedincov. Nešlo však o žiaden registrovaný chov. Prvý chovný doviezla ako prvá do krajiny slečna Hutchins a ďalší generál Brownrigg s manželkou. A práve Lady Mona Brownrigg je považovaná za patrónku plemena. Lady Brownrigg sprevádzala svojho muža počas jeho ciest v Číne sa zamilovala si tieto malé levie psy, ako ich v tom čase nazývali. Počas svojich ciest do Číny hľadala a vyberala vhodných jedincov do britského chovu. V jednom zo svojich zápiskov z Číny napísala o plemene, že srsť na tvári im rastie smerom hore „vyzerajú ako mladé sovy, alebo chryzantémy“. Odvtedy sa shih tzu nazýva aj pes s chryzantémou na hlave.
V 30. rokoch bolo v Anglicku plemeno registrované ako Lhasa teriér (išlo o jedincov Lhasa apso aj Shih tzu). Lady Brownrigg však od začiatku tvrdila, že ide o samostatné plemeno. Rozdiely videla už v Číne a svoje psy sama nazývala tibetské levie psy, aby ich jasne oddelila od čínskych levých psov, ktorých dnes poznáme ako pekinských palácových psov.
Približne v rovnakom čase ako Lady Brownrigg priniesol svoje tibetské apso do Anglicka aj Plukovník Bailey s manželkou. Rozdiely medzi dvomi plemenami boli okamžite viditeľné. Apso mali užšie hlavy, dlhšie nosy a menšie oči. Keď sa tieto dve plemená stretli na výstave v Západnom Anglicku v roku 1933, bolo chovateľom aj rozhodcom jasné, že ide o dve samostatné plemená. V roku 1934 Asociácia tibetských Plemien v Anglicku rozhodla, že tibetské levie psy dovezené Lady Brownriggovou sú samostatné plemeno. Po úvahách sa rozhodlo, že plemeno dostane čínske meno Shih tzu. V preklade z mandarínskej čínštiny slova shih-tzu-kou, ktoré znamená leví pes.
Lady Brownrigg pozorne dozerala na chov plemena a všetky šteniatka, ktoré nespĺňali štandard boli vyradené z chovu. Vždy mala na pamäti dve základné črty plemena, jedinečnú povahu a jednoduché pôrody. Tvrdila, že v Číne chovatelia nikdy nepoužívali príliš malých psov v chove a nikdy na nich neodchovali šteniatka. Bolo s tým vraj spojených veľa problémov. Samotná Lady nikdy nepomáhala svojim zvieratám pri pôrode. Tvrdila, že najsilnejší jedinci vždy prežijú a plemeno tak zostane zdravým.
Počas 2. svetovej vojny sa Lady Brownrigg venovala červenému krížu a chov Shih tzu prakticky zastal na nule. Podľa mnohých v tomto období využívala Lady Brownrigg srsť svojich psov na pradenie vlny, z ktorej sa plietlo oblečenie na pomoc Červenému krížu. Po vojne sa chov Shih tzu v krajine pomaly ustálil a plemeno sa stalo veľmi populárne. Lady Brownrigg bola aktívnou prezidentkou anglického Klubu Shih tzu až do svojej smrti v roku 1969.
S chovom Shih tzu v Anglicku sa spája aj veľmi nepopulárna kapitola, ktorá rozdelila chovateľov na dve skupiny a mnohí by na ňu najradšej zabudli. Bolo to kríženie plemena s Pekinským palácovým psom.
Chovateľka Freda Evansová, známa chovateľka pekinských palácových psov s chovateľskou stanicou Elfann, si v roku 1951 kúpila Shih tzu. Pri pozorovaní plemena na výstavách si začala všímať, že sa v plemene vyskytujú jedince s chybami – vysoké psy, často s úzkymi hlavy, dlhými nosmi a špicatými papuľami. V roku 1952 sa preto rozhodla skrížiť plemeno s pekinským palácovým psom. Tento zámer však neoznámila ani Klubu Shih tzu, ani Lady Brownriggovej. Všetci sa o ňom dozvedeli až keď boli šteniatka na svete. Na svoj experiment si vybrala sučku Shih tzu a bielo zlatého pekinského palácového psa. Je však treba jasne zdôrazniť, že pekinský palácový pes v tom čase vyzeral inak, ako dnešné jedince tohto plemena. Pes, ktorého si vybrala pani Evansová, mal na pekinéza príliš rovné nohy, rovnú papuľu, veľké a tmavé oko. Spojenie týchto plemien vyvolalo medzi chovateľmi veľké napätie a pohoršenie. Anglický Klub Shih tzu však prísne dozeral na ďalšie použitie šteniatok z tohto vrhu. Všetky sučky mohli byť nakryté iba čistokrvným Shih tzu psom. Britský Kennel Club zaregistroval potomkov z tohto spojenia oficiálne ako čistokrvné Shih tzu až po štvrtej generácií. Potomkov však ďalej používali chovatelia v celej krajine a dnes je takmer nemožné nájsť shih tzu, ktoré nemá v rodokmeni psa z tohto spojenia. Hoci išlo o kontroverzný čin, mnoho chovateľov neskôr uznalo, že to plemenu pomohlo. Shih tzu sa stali jednotný v type a hlavne veľkosti.
Kuriozitou v anglickom chove je aj málo známy fakt, že Shih tzu vlastnila aj britská Kráľovná Alžbeta. Išlo o psa menom Choo Choo dovezeného z Nórska, potomka dvoch čínskych zvierat dovezených do krajiny. Choo choo bol bielo sivej farby a Alžbeta ho dostala ešte ako Vojvodkyňa z Yorku. Keď sa stala kráľovnou, psa sa ujala Princezná Margaret. Choo choo bol len raz využitý v chove. Táto línia sa však nezachovala.
Plemeno sa stalo veľmi populárne na celom svete. Z Anglicka bolo niekoľko stoviek zvierat vyvezených do celého sveta. V roku 1951 vydal anglický Klub Shih tzu zákaz vývozu šteniat do Spojených štátov, pretože predchádzajúce psy tam registrovali ako Lhasa apso. Americký Kennel club oficiálne uznal Shih tzu až v roku 1955.
Plemeno sa rýchlo stalo veľmi populárnym. Dnes sa tak títo vzácni darcovia šťastia dostali do rodín na celom svete.