Každý chovateľ to už zažil. Otvoríte si emailovú schránku, 2 nové správy od záujemcov o šteniatko. „Koľko stojí šteňa od Vás?“, „Aká je cena?“ Váš tlak sa zdvíha. Niektorí len pokrútia hlavou s poznámkou „ľudia dnes,…“. Tí viac nazúrení a rozhorčení majú pocit, že tomu nevzdelancovi na druhej strane musia vysvetliť, že takto sa on teda s chovateľom papierových psov baviť nebude. „Ten môže na moje šteňa zabudnúť!“
A dostávame sa pritom do začarovaného kruhu. Chceme predať šteniatka, no očakávame, že ľudia už budú vzdelaní, informovaní a ničím nás nerozhodia. Čo teda robiť? Ja sám som sa už dávno rozhodol pre jednoduchú vec – rozprávanie sa. Priznávam, nebola to pre mňa automatická cesta. Na začiatku som aj ja pristupoval k ľuďom s nedôverou. Je na druhej strane iný chovateľ, ktorý si len zisťuje cenu, je tam množiteľ, ktorý chce len nového psa na množenie šteniat? A túto nedôveru bolo v mojich telefonátoch cítiť. Až mi raz niekto blízky povedal, že by som k ľuďom mohol byť milší. Jeho otec miluje golf a keď mu zavolá nejaký začiatočník, mohol by mu hodiny rozprávať o tomto športe. Je to jeho hobby a jeho milovaná téma. Bez ohľadu na to, kto na druhej strane linky drží telefón v ruke. A ja sám som si uvedomil, že som sa na celú tému pozeral zo zlého uhla pohľadu. A preto som to jednoducho zmenil.
“Kupujú si nielen šteňa,
kupujú si chovateľa, jeho
vedomosti, znalosti a pomoc.”
Začal som sa s ľuďmi rozprávať. A aj keď sa ma opýtali tú zákernú otázku „aká je cena šteniatka od Vás?“, pokúsil som sa im vysvetliť, že to nie je len o cene. Kupujú si nielen šteňa, kupujú si aj chovateľa, jeho vedomosti, znalosti a pomoc. Pes má aj rodokmeň, ktorý nie je len papier potrebný na výstavy. Rodokmeň je aj dôkaz toho, čo si kupujem, záruka predpokladov, vzhľadu, povahy a zdravia. Na moje prekvapenie väčšina z tých ľudí neboli nevzdelaní, nechceli nikým opovrhovať, ani degradovať kvality daného šteniatka. Boli to len ľudia, ktorý na otázke na cenu nevideli nič zlé.
Úprimne, kto je ideálny majiteľ Vášho šteňaťa? Chovateľ? Tých je absolútne minimum. Každý z nás potrebuje majiteľov, ktorí nikdy nevkročia do výstavného kruhu. Chcú len psa na život, pre spoločnosť a lásku, ako miláčika rodiny. Ideálni predstavitelia majiteľov pre spoločenské plemeno, ktoré chovám ja. Títo ľudia neriešia zákutia rodokmeňov či línie. Vzdelali sa natoľko, že volajú chovateľovi registrovaného chovu, chcú sa správať zodpovedne. Aj keď kynológii takmer vôbec nerozumejú. Nie je to ich priorita. No ich úmysel je dobrý. Chcú viesť svoje životy a zahrnúť do nich aj šteniatko z môjho chovu.
Nehovorím, že všetci sú rovnakí a netreba si nových majiteľov preveriť. To samozrejme treba. Ale na všetko bude dosť času. Rozhovory môžu byť dlhé, často po nich prichádza návšteva. Možno aj druhá a možno sa z toho človeka stane zanietený kynológ. Najkrajšie je keď sa po rokoch vracajú pretože chcú ešte jedného takého psa od rovnakého chovateľa. A to možno len preto, že na nich po tej prvej otázke nezakričal, ale ujal sa ich a ľudsky im vysvetlil krásy plemena, pre ktoré sa rozhodli. Po tom prvom rozhovore vedeli, že iné šteniatko nechcú a napísať chovateľovi bola naozaj správna voľba.
