História malých tibetských psov, ktorých dnes poznáme ako lhasa apso, sa začala formovať na území krajného územia Tibet, blízko severnej hranice Indie. Prvé zmienky o malých, chlpatých psoch, ktoré sa vo veľkých počtoch pohybovali po miestnych kláštoroch a palácoch sa dajú nájsť už 800 p.n.l. Práve kvôli týmto prvotným dôkazom sa lhasa apso považuje za jedno z najstarších plemien sveta.
Objaviteľ Marco Polo vo svojom rozprávaní o tajomnom svete Orientu spomína tibetské psy. Mastify, ktoré boli veľké ako somáre a dva by si poradili aj s levom. A malé psy, ktorých telo bolo celé pokryté hustou srsťou. Tie mali v obľube najmä vysoko postavení miestni mnísi a nejeden Dalai Lama. Podľa starých tradícii si tieto malé psy nebolo možné kúpiť. Získať ich mohli len darom. Táto tradícia je zmapovaná už od roku 1583, dynastie Manchu a hovorí o tom, že Dalai Lama daruje významným hodnostárom a šľachte pár jeho obľúbených chrámových psov apso. Budhisti totiž verili, že práve tieto psy prinášajú šťastie. A darovať ich bolo prejavom najvyššej úcty a uznania.
V hlavnom meste Tibetu, Lhasa, boli tieto malé psy obľúbení ako strážcovia, ktorých úlohou nebolo útočiť, ale ohlasovať nebezpečenstvo, oznamovať keď sa dialo niečo výnimočné. Lhasa apso majú vynikajúci sluch a vždy dajú vedieť, keď sa v ich okolí niečo deje. Práve pre túto vlastnosť boli veľmi cenení a aj dnes ich možno považovať za živé domové zvončeky.
Musíme pamätať na to, že názov Apso nebolo jediné pomenovanie pre tieto psy. V preklade slovo apso znamená „plne pokrytý srsťou“ a je odvodené od slova rupso, ktorým sa označovali malé, osrstené tibetské kozy, ktoré tieto husto osrstené psy pripomínali. Apso však ešte ani zďaleka neboli jednotné v type, výzore, veľkosti ani farbe. Vyskytovali sa v rôznych odtieňoch zlatej a červenej farby. Často sa im práve preto hovorilo aj“ levie psy“.
Aj keď na území Tibetu nikdy žiadne levy neexistovali, miestna mytológia sa s týmto zvieraťom veľmi silno spája. Zachovali sa v miestnych príbehoch, bájkach, ale aj umení. Pár zelených levov je zobrazený v Tibetskej vlajke a oficiálny „trón“ Dalai Lamu je zdobený ôsmimi vyrezávanými soškami levov. Lev je v budhizme považovaný za kráľa zvierat. A preto označenie leví pes malo pre tibetských mníchov silný význam. Legenda hovorí, že Budhu sprevádzal verný apso pri jeho cestách a keď mu hrozilo nebezpečenstvo, pes sa dokázal premeniť na leva, aby ochránil svojho pána. Tibetskí mnísi verili, že tieto psy sú malé telom, no ukrývajú obrovskú silu a osobnosť.
Prvé zmienky o Lhasa apso v západnom svete okolo roku 1900. Lhassa teriére, ako sa vtedy nazývali, priniesol do Anglicka Plukovník F.M. Bailey. V roku 1901 napísal Lionel Jacobs prvý štandard Lhasa teriérov. Niekoľko jedincov dovezených z Butánu bolo dokonca vystavovaných na anglických výstavách. Avšak prvá svetová vojna plemeno v Anglicku takmer vyhubila. Bol to však práve Plukovník Bailey, ktorý sa znovu postaral o to, aby sa na tibetské psy nezabudlo, keď bol v roku 1921 povolaný ako Britský dôstojník pre Sikkim, Bután a Tibet. Práve v čase jeho pôsobenia zaznamenal veľa významných objavov miestneho života. A jeho manželka dostala do daru pár lhasa apso od veliteľov tibetskej armády. V roku 1924 navštívil Plukovník Bailey hlavné mesto Lhasa a priniesol domov niekoľko Ďalších jedincov. Po návrate do rodného Anglicka Bailey pokračoval v chove tibetských apso, ktoré sa ukázali aj na výstavách psov. Zaradené pod klasifikáciu ako „tibetské plemená“, alebo „lhasa teriér“. Neskôr anglický Kennel klub ustálil pomenovanie a rozdelenie týchto tibetských psov do troch plemien ako ich poznáme dnes – Lhasa apso, Tibetský teriér a Shih tzu. Ich popularita na britských ostrovoch rýchlo rástla. Dnes má britský Kennel Club patronát nad štandardom Lhasa Apso.
Významný míľnik v histórii plemena sa udial aj príchodom prvých lhasa apso do Spojených štátov. Vďačíme za to manželom Cuttingovcom z New Jersey. Charles Cutting bol prírodovec, ktorý mal vplyvných priateľov a podnikol niekoľko výprav do krajín orientu, aby získal čo najviac informácií o nových druhoch zvierat a rastlín. Cutting bol fascinovaný Tibetom a hlavným mestom Lhasa, kam sa pravidelne vracal od roku 1929. O rok neskôr sa mu podarilo nadviazať písomný kontakt s 13tym Dalai Lamom. Cutting mu na prejav priateľstva poslal pár nemeckých ovčiakov a dalmatínov. Dalai Lama mu jeho dar oplatil prvým chovným párom tibetských apso s poznámkou „dobre sa o nich postarajte, keď k vám prídu“. Boli pomenovaní Tarkee, čierno biely pes a Dinkie, sučka vo farbe hodvábu. A do histórie vošli ako prví Lhasa apso v Spojených štátoch.
V roku 1933 Dalai Lama umrel a Cuttingovci sa do Tibetu vrátili až v roku 1937, kedy pri svojich cestách hľadali miestne apso, aby posilnili svoj chov v Spojených štátoch. Doviezli niekoľko jedincov a svojho posledného lhasa apso z Tibetu získali od 14. Dalai Lamu v roku 1950, len krátko pred komunistickou invázou Číny do Tibetu. Tieto jedince dali základ chovateľskej stanice Hamilton Farm, ktorá sa zaslúžila o ustálenie a popularizáciu plemena v Spojených štátoch.
Lhasa apso ako ich poznáme dnes sú výsledkom významnej chovateskej práce chovateľov na celom svete a spojením anglických a amerických línií. Svoju „zlatú éru“ chovu zažilo plemeno v Anglicku a Škandinávii najmä v 80tich a 90tych rokoch minulého storočia. Anglický pes Ch. Saxonsprings Hackensack získal v roku 1984 BIS na najväčšej výstave psov na svete Crufts. BIS na svetovej výstave v Brne získal v roku 1991 pes Chackpori’s Mao. Dnes sa lhasa apso teší veľkej obľube nielen na výstavách, ale aj ako verný spoločník a ideálny rodinný pes.
